Share Button

Slovensko disponuje bohatým kultúrnym dedičstvom ľudovej architektúry a jedinečnosťou vo variabilite regionálnych výtvarno-konštrukčných prvkov stavieb, nakoľko územie Slovenska predstavuje hranicu medzi severoeurópskou zónou drevených stavieb a zónou kamennej architektúry južnej Európy.

Medzi základné stavebné materiály v historickom kontexte používané na území Slovenska patrili drevo, kameň a hlina, pričom hlina nachádzala uplatnenie v nížinných oblastiach v surovom alebo pálenom stave, a ostatné územie je príznačné používaním dreva alebo dreva v kombinácii s kameňom, a z toho vyplývajúcich stavebných technológií a stavebných konštrukcií. Výlučnosť kameňa a pletených konštrukcií ako stavebných materiálov nadobúda regionálny a územne osobitý charakter.

Drevo sa používalo ako stavebný materiál v podhorských a horských regiónoch Slovenska, pričom sa vychádzalo z regionálnej dostupnosti tejto suroviny. Regionálne architektonické detaily sú špecifické svojimi typmi, variantami a subvariantami vo svojej farebnej dekorácii, profilácii drevených prvkov, objemovej a tvarovej typológii, v dispozičnom riešení a integritou s hospodárskymi budovami, resp. združovaním jednotiek do celkov s väzbou na kultúrno-historický vývoj. Pôvodné ľudové stavebné objekty, ktoré pretrvali do súčasnosti v rôznom stupni zachovanosti, nie sú vyhovujúce z hľadiska požiadaviek súčasných platných normatívov na tepelnetechnickú ochranu stavebných objektov, a preto si vyžadujú dodatočné stavebno-konštrukčné a tepelno-technické úpravy.

Drevený dom vo svojej funkcii roľnícko-pastierskeho domu bol orientovaný čelným priečelím do uličného priestoru, v kopaničiarskych oblastiach s orientáciou na juh. Obytná jednotka mala otvorený alebo uzavretý dvor s orientáciou hospodárskych objektov po osi so spoločným prekrytím strechou, často s lomením do tvaru L, pričom samostatne stojace hospodárske objekty mali kolmú orientáciu na obytnú zónu. Pôdorysná projekcia stavebných objektov dreveníc mala obdĺžnikový pôdorys, zväčša trojpriestorovo dispozične riešený s radením priestorov po osi (izba-pitvor-komora), príp. s jedno, dvoj alebo viacpriestorovým dispozičným riešením. Špecifické sú dvojdomy a štvordomy a združené domy. Hospodárske objekty boli súčasťou stavebných objektov alebo ako oddelené samostatné objekty. Proporcie v pôdorysnej projekcii v prípade dispozície trojpriestorových domov vykazovali pomer šírky k dĺžke v pomere 1:2 – 2,3, v pomere výšky prízemia k výške podkrovia 1:2 – 2,2. Objemovo strecha dominovala nad objemom prízemia.

Základová konštrukcia pozostávala z voľne ložených kameňov alebo podkopom pod úroveň terénu, neskôr s kamennou podmurovkou, s pivnicou s voľným vstupom, alebo so vstupom z obytnej zóny alebo z podstenia, neskôr so vstupom z podmurovky. Podkrovie neslúžilo ako obytný priestor, ale účelovo len na skladovacie priestory (okrem domov s “výškou – s podkrovnou pavlačou”). Sklon strechy zodpovedal sklonu 49-51 stupňov, strecha mala sedlový tvar s vypustením stropných trámov a krakorcovým opracovaním záhlaví, s pododkvapovou obvodovou väznicou, často s ostreším (podlomenicou) a kuklou. Konštrukcia krovu bola zväčša hambálková, neskôr stolicová.

Základný raster konštrukčných prvkov drevených klasických stavieb má horizontálny raster, s priznanými stĺpikmi ostenia otvorov alebo prekrytím obvodovým obložením šambránami, s horizontálnym riadkovaním strešnej krytiny (drevený šindeľ), k čomu je koncepčne podriadená aj tvarová typológia stavby. Os strechy a os prízemia často neboli identické, ale vykazovali vzájomnú asymetriu kvôli vytvoreniu pochôdzneho podstrešia do dvora. Opracované trámy boli ručne kresané jednostranne alebo obojstranne s oblou plochou vo vertikálnom členení, alebo z vnútornej strany zo všetkých strán, v počiatkoch bez kresania. Okná boli dvojité bez tesnenia, dvere tesárske s rôznou ornamentáciou, s priznanými stĺpikmi ostenia, často tesársky so zložitou konštrukciou ako segmentové, portálové so zdobeným nadpražím. Strop sa zhotovoval ako trámový priznaný v podhľade, so záklopom z prekladaných dosiek a hlinenou mazaninou stropu s obilnými plevami. Alteratívne stropná konštrukcia pozostávala z povalového stropu z omietnutím a nánosom hlinenenej mazaniny.

Objekty vykazovali často asymetriu osi prízemia a podkrovia, s členením štítovej plochy do podlomenice alebo valby. Výrazným prvkom bola obvodová pavlač alebo gánok a lomená štítové priečelie s podlomenicou (ostreším) a okružím (kuklou) a ozdobným stĺpikom. Obvodová stena bola často dodatočne zateplená vápennou omietkou na trstinový alebo latový výplet, z exteriéru opláštením vápennou omietkou (omietnutie do kožuchu) alebo hlinenou mazaninou, alebo prekrytím dreveným šindľom. Izolácia škár sa vykonávala vypchávkou machom s prekrytím drevenými latami alebo hlinenou vymazávkou s plevami s fixáciou drevenými klinmi. Podlaha sa zhotovovala ako hlinená alebo drevená tesárska bez hydroizolácie a tepelnej izolácie. Odvetranie strechy sa zabezpečovalo dymníkmi (malými vikierikmi).

Povrchová úprava drevených stien sa realizovala volskou krvou s pridaním vápna alebo vápenným náterom, regionálne s farebnou koloráciou stien alebo lemovania otvorov (čičmanský dom, ždiarsky dom). Architektúra stavby bola diferencovaná v závislosti na regionálnom charaktere.